V autobuse, na káve s kamarátkou, doma, večer pred spaním, ráno keď otvoríme oči – prvé čo kontrolujeme, sú sociálne siete, čo je nové, kto pridal akú fotku, kto nám napísal a podobne. Facebook už síce dnes nie je práve najpoužívanejší, aj tak sa tam nachádza obrovský počet ľudí. Instagram, ktorý si ľudí získal nie len rýchlym pridávam fotiek do profilu, no dnes už aj pridávaním takzvaných „instastories“, čiže instagramových denných príbehov, vládne svetu.
No nie je to úžasné, že môžeme náš život zdieľať nie len s kamarátmi, ale aj s úplne cudzími ľuďmi? Nie je skvelé odfotiť naservírované jedlo v reštaurácii a pochváliť sa, čo práve obedujeme? Okomentovať fotky najrôznejšími smajlíkmi a pridávať instastories s motivujúcimi textami?
Je to úžasné, ale len do určitej miery. A tú mieru, má každý jedinec inú. Podľa môjho názoru sa to dnes už vymyká spod kontroly. Každou fotkou, ktorú pridáme, ľuďom ukazujeme viac a viac z nášho súkromia a strácame slobodu. Nechávame Instagram diktovať najnovšie trendy, ktoré určite musíme mať, počet „likes“, ktoré musíme mať a keď to tak náhodou nie je, necítime sa dosť dobrí. Necítime sa hodní toho, ukazovať sa svetu.
Ono to znie trochu pritiahnuté za vlasy, žiaľ dnes je to tak. Ja nemám právo nikomu diktovať, čo robiť so svojim voľným časom – ani to robiť nechcem. Chcem len poukázať na hrozbu toho, ako tieto sociálne siete, ktoré sa zdajú na prvý pohľad úplne nevinné, dokážu zničiť psychiku človeka. Ako ho začnú ovládať a meniť na niekoho iného.
Sloboda je jedna z najvzácnejších vecí, ktorú máme. Ak však nechávame Instagram, aby nám panoval, aby rozhodoval o tom, koľko času tam strávime, vzdávame sa svojej slobody. Začíname byť závislí. Je len pár ľudí, ktorí tomu naozaj úspešne odolávajú. Ja nevravím, že sociálne siete sú úplne zlo. Slúžia nám však na toľko, na koľko im to dovolíme. Ak začneme slúžiť my im, je to už horšie.
Sociálne siete sú veľkým pomocníkom a slúžia aj ako forma zábavy. Skúsme ich však využívať v náš prospech a nie len preto, lebo sa to dnes „nosí“.